V tomto článku rozoberám problematiku akváriových rastlín a nevyhnutných živín, potrebných k ich zdravému rastu.
Problematika pestovania týchto organizmov je veľmi obšírna a iba okrajovo uvediem, že zahŕňa napr. výber substrátu, osvetlenia a osadenstva v akváriu, parametre vstupnej vody, hnojenie rastlín, dodávanie oxidu uhličitého, pH, KH, GH vody a pod. Na tomto mieste sa chcem zaoberať živinami, ktoré rastliny v akváriu nevyhnutne potrebujú k svojmu rastu, k spôsobu ich dodávania a určenia východiskových množstiev živín vo vode.
Prečo je to dôležité?
Zdravý rast rastlín je v každom prípade prospešný pre celkovú rovnováhu v akváriu. Tým, že sa rastlinám darí, minimalizujeme výskyt rias, predídeme pohromám s amoniakom a celé akvárium bude vo všeobecnosti vyzerať atraktívnejšie.
Základné delenie živín
Aj keď sa môže toto delenie na prvý pohľad zdať ako jednoduché, nie je tak jednoznačné a rôzne zdroje zaraďujú jednotlivé živiny do rôznych skupín. Určite sa ale môžeme zhodnúť, že vo všeobecnosti ich delíme na:
- Makroprvky
- Mikroprvky
Makroprvky
Túto skupinu živín rastliny prijímajú, v porovnaní s mikroprvkami, vo zvýšenej miere. V prípade ak niektorý makroprvok v akváriu chýba alebo je ho nadbytok, dochádza k deformáciám rastlín, zastaveniu rastu a ku všeobecnému chradnutiu.
Vo všeobecnosti panuje zhoda, že medzi makroprvky patrí okrem uhlíka (C) a svetla ešte dusík (N), fosfor (P), draslík (K) a horčík (Mg).
Rôzne skupiny akvaristov zahŕňajú medzi makroprvky aj vápnik (Ca), síru (S), chlór (Cl), v niektorých prípadoch som sa tu stretol aj so zaraďovaním železa (Fe).
Mikroprvky
Ako už názov napovedá, skupina týchto živín sa vo vode nachádza iba v stopových (nízkych) množstvách, pričom nedostatok alebo prebytok týchto živín nespôsobí až tak dramatický pokles rastu rastlín, avšak má vplyv napríklad na vyfarbenie rastlín, tvar, veľkosť listov a.i.
Medzi mikroprvky patria: Železo (Fe), bór (B), kobalt (Co), meď (Cu), mangán (Mn), molybdén (Mo), zinok (Zn), rubídium (Rb), nikel (Ni), vanád (V), síra (S) a vápnik (Ca).
Hodnoty a pomery živín v akváriu
Pre účely tohto článku budem za makroživiny považovať dusík (N), fosfor (P), draslík (K) a horčík (Mg).
NPK
NPK je skratka pre 3 úplne najdôležitejšie živiny v akváriu a to dusík, fosfor a draslík. Medzi makroživiny zaraďujeme aj horčík, ale toho býva vo vstupnej vode dostatok. Problémy s nedostatkom sú len vo veľmi mäkkej vode, prípadne vo vode z reverznej osmózy alebo destilovanej vode. Nedostatok Mg však nemá až také drastické účinky ako nedostatok NPK.
PREJAVY NEDOSTATKU ŽIVÍN
CO2 - Odumieranie a hnednutie listov, rastliny nerastú. Je to jedna z najpodstatnejších živín.
Dusík - Celkové žltnutie listov, pozastavenie rastu rastlín. Nové listy na rastlinách sú zakrpatené a žlté.
Fosfor - Pozastavenie rastu rastlín. Predčasné zhadzovanie starých listov, chloróza na starších listoch od vrcholu, listy rastlín sú tmavozelené, niekedy až čierne. Na väčších listoch rastlín a stenách akvária sa objavuje GSA riasa. Rastliny tmavnú od špičiek listov.
Draslík - Žlté oblasti, potom hnednutie krajov listov, na listoch sa objavujú dierky.
Horčík - Žlté škvrny, mramorovanie listov, chloróza od krajov listov. Žilky listov sú tmavé.
Železo - Žlté listy, žilky sú zelené, biele škvrny, sklovatenie listov.
Mangán - Listy deravejú medzi žilkami, ktoré sú zelené.
Zinok - Listy žltnú na krajoch a koncoch.
Meď - Listy odumierajú na krajoch a koncoch.
Molybdén - Slabý koreňový systém, žlté bodky na listoch, hnedé okraje listov.
Bór - Odumieranie nových listov, zrolovanie listov.
Vápnik - Odumieranie vrchných listov, žlté okraje listov. Listy sú zrolované alebo "zmačkané".
Síra - Celkové žltnutie listov, pozastavenie rastu rastlín.
Svetlo - Slabé svetlo vytvorí zakrpatené rastliny s malými listami. Spodné listy často opadávajú.
MNOŽSTVÁ ŽIVÍN, ICH PRIDANIE A ODSTRÁNENIE
Dobre, už vieme niečo o jednotlivých živinách a prejavoch ich nedostatku. Teraz si povedzme o ich vhodnom množstve a jednotlivých pomeroch.
Ako prvé musím poznamenať, že hodnoty, uvedené na tomto mieste, sú tzv. odrazové. Samozrejme, že každé akvárium aj vzhľadom na ďalšie veličiny (osvetlenie, pridávanie CO2, druhy rastlín a živočíchov, hodnoty pH, KH a GH) je iné a vhodné pomery živín je potrebné odpozorovať.
Takisto je potrebné si uvedomiť, že nadbytok niektorých živín spôsobuje fiktívny nedostatok inej živiny, tzv. blokáciu príjmu látky, a teda sa vám môže stať napríklad to, že rastliny majú prejavy nedostatku fosforu, vy ale v akváriu nameriate ideálne množstvo. Riešením môže byť zníženie množstva draslíka alebo vápnika, ktoré pri nadmernej koncentrácii zabraňujú príjmu fosforu a spôsobujú jeho fiktívny nedostatok.
Ďalším ukazovateľom, ktorý môže spôsobovať zlý rast rastlín, prípadne výskyt rias, je nesprávny pomer medzi jednotlivými živinami. Napríklad ak je výrazný nepomer medzi dusíkom a fosforom, kedy máte vo vode veľa dusíka, tento síce nespôsobí absolútnu blokáciu príjmu fosforu rastlinami, avšak príjem fosforu bude horší a môže nastúpiť najmä zelená riasa. Niektoré zdroje uvádzajú, že výrazný nepomer medzi fosforom a dusíkom môže spôsobiť aj hnedú riasu. Mne sa hnedá riasa vyskytla v prípade výrazného prebytku vápnika, ktorý mohol spôsobiť fiktívny nedostatok fosforu, čo mohlo zapríčiniť výrazný nepomer medzi dusíkom a fosforom, ale neodvážim sa s istotou tvrdiť, že je to pravda.
Rovnako výrazný je aj nepomer medzi N a P, kedy nadbytok fosforu môže spôsobiť tzv. modré riasy.
Keď sme si už vysvetlili niektoré okolnosti ohľadom dostatku / nedostatku / blokácie príjmu a fiktívneho nedostatku živín, prejdime na množstvá živín, z ktorých vychádzať, na ich pomery a možnosti spôsobovania fiktívneho nedostatku.
Množstvá živín v akváriu
Ako som už uviedol vyššie, tieto množstvá látok sú len východiskové. Môžete sa od nich odraziť, no každé akvárium je unikátne a platia preň určité špecifiká. Na tomto mieste zahrniem aj amoniak a NO2, z ktorých sa tvorí NO3 a neskôr dusík. Na určenie hodnoty budem používať pomer mg/l.
Dusík
N: 2,3 – 7
V akvaristike nepoužívame testy priamo na dusík, ale testy na NO3, pričom hodnotu dusíka vypočítame ako 1N = NO3 / 4,42.
Dusík zvýšime pridaním hnojiva, obsahujúceho NO3.
Dusík znížime častejšou výmenou vody (pozor, aby vstupná voda nemala vysoké hodnoty NO3), prípadne prípravkami na zníženie N – látok v akváriu alebo použitím filtračných materiálov.
Je dôležité si uvedomiť, ako v akváriu dusík vzniká. Na začiatku sú nečistoty ako krmivo, trus rýb, opadané listy a.i. Z nich sa uvoľňuje amoniak, ktorý je pre živočíchy aj pri najnižších množstvách prudko toxický. Ak je vaše akvárium zabehnuté a fungujú v ňom nitrifikačné baktérie, amoniak sa vďaka ním mení na NO2, ktorý je pre živočíchy takisto toxický, avšak už menej. Nitrifikačné baktérie ďalej NO2 menia na NO3, ktorý už pre živočíchy nie je toxický (niektoré názory uvádzajú, že obsah dusíka by nemal presiahnuť 50 mg/l).
Amoniak
Amoniak (NH4): 0
Hodnotu je potrebné udržiavať na nule, pretože akékoľvek jej zvýšenie môže byť pre živočíchy v akváriu nebezpečné.
Zníženie: Výmena vody, odstránenie mŕtvych rýb, zníženie dávok krmiva, lepšia filtrácia, baktérie, rozkladajúce amoniak, zníženie počtu rýb, špeciálne prípravky na zníženie amoniaku, špeciálne náplne do filtrov.
NO2
NO2 – 0
Hodnotu je potrebné udržiavať na nule, akékoľvek jej zvýšenie môže byť pre živočíchy v akváriu nebezpečné.
Zníženie: Výmena vody, odstránenie mŕtvych rýb, zníženie dávok krmiva, lepšia filtrácia, baktérie, rozkladajúce amoniak, zníženie počtu rýb, špeciálne prípravky na zníženie amoniaku, špeciálne náplne do filtrov.
NO3
NO3: 10-30 mg/l
Dlhodobé hodnoty nad 50 môžu byť pre živočíchy toxické (aj keď táto informácia je diskutabilná, nakoľko vychádza len zo všeobecne zaužívaného názoru akvaristov a zatiaľ nie je detailne vedecky podložená). Čo sa týka hodnoty NO3, vo vode je potrebné pozerať aj na hodnoty PO4, nakoľko ideálny pomer NO:PO4 je 10:1.
Fosfor P (PO4)
PO4: 0,5 – 1mg/l
Dlhodobé hodnoty PO4 nad 1,5 mg/l už môžu byť pre osadenstvo akvária toxické. Uvedená informácia záleží na viacerých faktoroch, niektorí akvaristi bez problémov udržujú akvárium s hodnotou PO4 dlhodobo na úrovni 3 mg/l. Opäť si je potrebné uvedomiť, že zlý pomer medzi NO3 a PO4 môže spôsobiť zelené či modré riasy. Nadbytok PO4 môže takisto spôsobiť fiktívny nedostatok inej živiny.
Zvýšenie: Pridávanie hnojiva
Zníženie: Výmena vody, odstránenie mŕtvych rýb, zníženie dávok krmiva, lepšia filtrácia, baktérie, rozkladajúce amoniak, zníženie počtu rýb, špeciálne prípravky na zníženie amoniaku, špeciálne náplne do filtrov.
Fosfor, podobne ako dusík, vzniká rozkladom akváriových nečistôt. Vo vstupnej vode z vodovodu sa zvyčajne nevyskytuje.
Draslík (K)
K: 5-15 mg/l
Niekedy sa môžete stretnúť s názorom, že draslík treba pridávať, ale merať jeho objem nie je potrebné, pretože je pre rastliny extrémne dôležitý a ani jeho vysoká koncentrácia nespôsobuje osadenstvu akvária žiadne problémy. S týmto nesúhlasím. Nikdy som sa nezaoberal zvýšenou koncentráciou draslíka a jeho vplyvom na zdravie rýb alebo krevetiek. Avšak zvýšené množstvo draslíka spôsobuje blokáciu príjmu dusíka a podľa niektorých zdrojov aj príjmu horčíka, vápnika a fosforu. Vo vstupnej vode sa buď nevyskytuje vôbec, alebo len minimálne, a preto ho budete musieť s najvyššou pravdepodobnosťou dodávať hnojivami.
Vápnik (Ca)
Ca: 10 - 30 mg/l
Vápnik sa vo vstupnej vode už nachádza, takže ak potrebujete jeho obsah znížiť, je to zložitejšie. Máte tri možnosti: Môžete používať vodu z reverznej osmózy, vstupnú vodu budete riediť destilovanou vodou alebo vstupnú vodu prevaríte.
Horčík (Mg)
Mg: 5 – 15 mg/l
Horčík sa, rovnako ako vápnik, zvyčajne v dostatočnej miere nachádza už vo vstupnej vodovodnej vode. Samozrejme, v prípade jeho nedostatku je možné dodať ho hnojivami.
Železo (Fe)
Fe: 0,1-1 mg/l. Nad 1 mg/l je pre živočíchy toxické.
Zvyčajne sa vo vstupnej vode nachádza len v minimálnej miere, a preto je ho potrebné dodávať hnojivami. Železo má tendenciu sa vo vode (najmä tvrdej vode) vyzrážať, a preto ho odporúčam dodávať radšej denne a v menších dávkach.
Pomery živín
Na tomto mieste uvádzam odrazové vhodné pomery živín. Pripomínam, že tieto pomery sa môžu pre jednotlivé akvária meniť, je preto potrebné prispôsobiť si ich pozorovaním.
N:P – 16:1
NO3:PO4 – 10:1
N:K - 1:1
NO3:K - 4,42:1
Ca:Mg:K – 2:1:0,5
Ca:Mg - 4:1 / 3:1
Teda napr:
NO3 - 15 mg/l, PO4 - 1.2 mg/l, K - 4 mg/l, Ca - 15 mg/l, Mg - 7.5 mg/l
Blokácie iných živín
Ako sme už v tomto článku spomínali, nadbytok niektorých živín môže spôsobovať fiktívny nedostatok iných živín. To znamená, že rastliny živinu neprijímajú, a to napriek tomu, že jej je vo vode prístupná.
(vľavo nadbytok, vpravo fiktívny nedostatok)
N - K, P, Ca, Mg
K – N, P, Ca, Mg
P – N, K, Ca, Mg
Ca – N, K, P, Mg
Mg – N, K, P, Ca
Ca – Mg
Mg – Ca
Fe – Mn
Mn – Fe
ŽIVINY-SVETLO-CO2
Čo sa týka zaužívaného vzťahu živín, svetla a oxidu uhličitého (CO2), to je téma na samostatný článok. V stručnosti – je potrebné dosiahnuť ideálneho pomeru medzi týmito troma veličinami. To znamená, že čím viac pridávame živín, tým viac svietime a tým viac CO2 musíme pridávať. Samozrejme, táto problematika je omnoho zložitejšia. Aby sme predišli vzniku rias a zlému rastu akváriových rastlín, nikdy nemôžeme dospieť do štádia, kedy majú rastliny mnoho svetla, málo živín a málo CO2. Ani ostatné nepomery nie sú vhodné, avšak nemajú pre akvárium taký katastrofický účinok.
DODÁVANIE ŽIVIN – SPÔSOBY HNOJENIA
Rovnako aj táto problematika je príliš obšírna. V stručnosti – akváriové rastliny prijímajú živiny buď z vodného stĺpca, alebo koreňmi zo substrátu.
Niektoré živiny v akváriu priamo vznikajú (napr. dusík a fosfor), niektoré pridávame vstupnou vodou (napr. vápnik a horčík) a niektoré pridávame prevažne hnojivami (napr. draslík). Samozrejme, v prípade ak máme napríklad málo rýb a veľa rastlín a tvorí sa nám menšie množstvo dusíka a fosforu ako rastliny príjmu, vieme ich do akvária pridať hnojivom.
Hnojivá sú tekuté, sypké, hnojivá do dna, podložia substrátu alebo substráty, ktoré v sebe živiny priamo viažu.