Základným rozdielom medzi chovom kreviet a akváriových rýb je miera citlivosti kreviet na parametre vody a na situácie kedy dochádza k ich zmenám.
Ku zmenám parametrov akváriovej vody dochádza najmä v prípade:
1.jej odparovania, kedy sa do atmosféry vyparuje čistá voda, pričom v akváriu dochádza ku zvyšovaniu koncentrácie solí, minerálov a odpadových látok.
2.Druhým najčastejším prípadom zmien v parametroch akváriovej vody je práve jej výmena za novú vodu
3.Ku parametrom vody samozrejme dochádza aj samotným fungovaním akvária kedy rastliny a živočíchy prijímajú látky z akvária a naopak iné látky do akvária vypúšťajú.
V prípade chovu kreviet je potrebné si uvedomiť, že krevety veľmi citlivo reagujú na zmenu parametrov vody. Zmena parametrov vody u nich podmieňuje prirodzený cyklus výmeny panciera, pričom často sa stáva, že ku výmene panciera dochádza aj keď na výmenu krevety nie sú ešte plne pripravené čo následne spôsobuje ich úhyn. Jedná sa o klasický prípad úhynu z dôvodu takzvanej neúspešnej výmeny panciera.
V tomto prípade je dôležité si všímať úhyn kreviet najmä v čase 1 až 3 dní po výmene vody, nakoľko ku úhynu z dôvodu neúspešného zvliekania nedochádza ihneď po výmene vody, ale práve až o niekoľko dní.
V rámci štúdia množstva diskusií chovateľov kreviet spolu s komunikáciou s chovateľmi kreviet je možné dospieť ku názoru, že práve s výmenou vody je spojených množstvo náhodných úmrtí kreviet.
V tomto prípade sa nejedná o masové vyhynutie kreviet ako to je napríklad v prípade otravy, skôr sa jedná o niekoľko uhynutých kusov, prípadne sa jedná o vymiznutie kreviet, ktoré majú len zopár dní až týždňov.
V rámci diskusií sa stretávam s rozličnými názormi ohľadom rôznych spôsobov výmeny vody, ktoré sa líšia v tom ako často meniť vodu v akváriu s krevetami a zároveň sa líšia množstvom koľko vody naraz vymeniť v akváriu.
Častým názorom je, že ku výmene vody je potrebné pristupovať veľmi opatrne, čo znamená, že množstvo chovateľov odporúča meniť 5 až 10% vody týždenne dokonca často odporúčajú meniť maximálne 10% vody raz za dva týždne.
Pričom samozrejme zároveň odporúčajú aby parametre menenej vody boli čo najviac rovnaké parametrom vody v akváriu.
Tieto odporúčania sú práve z dôvodu aby sa predišlo stresovaniu kreviet a nevyžiadanej výmene panciera.
Je tento názor správny ? Poďme sa naňho pozrieť.
V prvom rade je potrebné poznamenať, že nikdy nie je možné pripraviť vodu s rovnakými parametrami aké má voda v akváriu, a to aj v prípade ak vodu pripravujeme prostredníctvom reverznej osmózy za použitia remineralizačných solí.
Tu je nutné poznamenať, že voda v akváriu okrem solí obsahuje aj rôzne ďalšie látky a nečistoty a zároveň jej PH je ovplyvnené aktívnym substrátom.
V druhom rade musím povedať, že krevety reagujú aj na tak malú výmenu vody, akou je výmena len 5% objemu vody v akváriu. Z vlastných skúseností a pozorovaní viem, že krevety reagujú aj pri takto malej výmene, a to aj v prípade ak je voda dopĺňaná pomaly niekoľko hodín.
Prečo meníme vodu v akváriu s krevetami?
Povedzme si čo je primárnym cieľom prečo vôbec meníme vodu v akváriu s krevetami. Veľa chovateľov odpovie, že kvôli doplneniu minerálov.
Pri tejto odpovedi musím poznamenať, že krevety a rastliny z vody odčerpávajú iba minimálne množstvo minerálov a chovatelia sa stretávajú práve s druhým problémom, a to nadbytkom týchto minerálov z dôvodu odparovania vody. Túto skutočnosť mám overenú. V jednom akváriu som nedopĺňal odparenú vodu destilovanou vodou ale pridával som stále rovnakú remineralizovanú vodu s GH 5. Po určitej dobe som mal GH vody v akváriu až 8. Zároveň túto skutočnosť je možné overiť aj komerčne dostupnými testami na vápnik, ktorý okrem magnézia tvorí základnú zložku určujúcu tvrdosť vody v akváriu.
Vráťme sa však ku odpovedi na otázku, prečo je vôbec potrebné meniť vodu v akváriu s krevetami.
Druhou a podľa môjho názoru správnejšou odpoveďou je, že výmenu vody vykonávame aby sme znížili množstvo odpadových produktov v akváriu, ktoré sú najmä reprezentované NO3.
Vo všeobecnosti ak zbytočne neprekrmujeme akvárium a zároveň nepoužívame krmivá s vysokým obsahom proteínov, tak krevety v dobre fungujúcom akváriu ani zďaleka netvoria toľko odpadových látok ako napríklad ryby. Zároveň NO3 nám pomáhajú znižovať rastliny ako machy a najmä rýchlorastúce plávajúce rastliny.
Čo sa týka ideálneho množstva NO3 v prípade chovu kreviet tak to je čím nižšie tým lepšie, zároveň NO3 by už nemalo presahovať 10 ppm.
Ako často meniť vody v akváriu s krevetami a koľko?
Zoberme si teda prípad, že chceme znížiť hodnotu NO3 v akváriu s krevetami.
Ak nameriame napríklad 10 ppm NO3 vo vode v akváriu tak je podľa môjho názoru zbytočná výmena vody v objeme 10% pretože jedine čo dosiahneme je zníženie NO3 o 1ppm pričom dôjde ku vystresovaniu kreviet.
Preto osobne odporúčam menej časté výmeny vody minimálne avšak vo väčšom množstve, a to 20 až 50% objemu vody v akváriu. Rovnako ako v prípade 10% výmeny vody, krevety pocítia stres avšak zároveň sa zbavíme oveľa väčšieho množstva odpadových látok, a preto výmeny vody môžeme robiť oveľa menej pravidelne.
Tipy pri výmene vody v akváriu s krevetami
Na základe pozorovaní a vyššie popísaného preto v prípade chovu kreviet odporúčam a sám praktizujem menej časté ale väčšie výmeny vody. Raz za 2 až 4 týždne 20 až 50% vody.
Určite neodporúčam týždenné výmeny vody. V prípade ak akvárium neprodukuje a nezhromažďuje množstvo odpadových látok je tento interval možné jednoducho predĺžiť.
Na strane druhej ak nepoužívame plavákový systém na automatické dopĺňanie odparenej vody potom odporúčam interval výmeny vody prispôsobiť aj rýchlosti jej odparovania. V tomto prípade je potrebné si uvedomiť, že odparovaním dochádza ku zvyšovaniu tvrdosti vody a ku hromadeniu odpadových látok. V prípade ak dochádza ku vyparovaniu vody vo vašom akváriu nezabudnite, že pridaná voda pri výmene vody musí byť o čosi menej tvrdá ako je voda v akváriu, aby nedošlo ku nadmernému hromadeniu vápnika a magnézia.
Dobrou pomôckou je aj používanie kvalitného TDS metra, ktorý síce nie úplne presne ale aj tak môže byť vhodná pomôcka, ktorá určuje kedy je potrebné pristúpiť ku výmene vody. Zoberme si príklad ak si nastavíme TDS vody v akváriu na 100 ppm a v akváriu nameriame 110 ppm pristúpime ku výmene vody aby sme TDS znížili opätovne na 100 ppm. Tento postup však netreba brať ako nepriestrelný keďže TDS určuje celkové rozpustené látky v akváriu. Čo môžu byť soli, nečistoty, hnojivá a iné. To znamená, že jedno akváriu so 100 TDS môže mať GH vody 4 a druhé kľudne iba 2. Preto je v tomto prípade dôležité si stanoviť optimálne TDS novej vody, ktorú meníme. Môžeme si určiť, že vodu z reverznej osmózy budeme remineralizovať na 100 TDS, meraním zistíme, že 100 TDS remineralizovanej vody je napríklad 4 GH. V prípade ak používame systém na dopĺňanie odparenej vody tak vodu z reverznej osmózy remineralizujeme na 100 TDS. V prípade ak tento systém nepoužívame tak ako som to už spomenul vyššie vodu z reverznej osmózy remineralizujeme na nižšiu hodnotu a to podľa množstva odparenej vody napríklad na 70 až 90 TDS.